Súčasnosť
V obci Budiš sa nenachádza predškolské ani školské zariadenie.
Najbližšie materské školy sú v obciach:
V obci Dubové sa nachádza základná škola pre 1.-4. ročník.
V obci Slovenské Pravno a v meste Turčianske Teplice sa nachádzajú školy pre 1.-9.ročník.
História školstva v Budiši
Korene školstva v Budiši siahajú do predvojnových rokov. Práve rok 1914 bol tým rokom, kedy sa v obci konečne podarilo založiť jednotriednu štátnu ľudovú školu. Až do jej vzniku boli žiaci z obce nútení dochádzať za vyučovaním do okolitých obcí Jasenovo, Rudno ale hlavne Slovenské Pravno. Najväčším problémom školy však bolo, že nedisponovala vlastnou budovou, ale bola dočasne umiestnená v súkromnom gazdovskom dome, ktorý vôbec nevyhovoval potrebám školy.
(Prvá budova Štátnej ľudovej školy v Budiši pochádzajúca z roku 1882)
V roku 1921 obec požiadala Ministerstvo školstva o štátnu podporu na výstavbu novej školskej budovy. Úlohou obce a obecného zastupiteľstva bolo dať vhodný pozemok, kde by mohla byť novostavba realizovaná. Ďalej obec mala poskytnúť aj stavebný materiál na výstavbu. Taktiež mala zabezpečiť aj dovoz stavebného materiálu zo železničnej stanice v Diviakoch a jeho skladovanie na stavebnom mieste. Všetky tieto podmienky obecné zastupiteľstvo jednohlasne prijalo, ale na oplátku požadovalo, aby učiteľ v obci bol vždy evanjelického vierovyznania, pretože v obci žilo celkovo 95 % obyvateľov vyznávajúcich evanjelické a. v. náboženstvo. Ďalšou požiadavkou bolo, aby vozenie štátom poskytnutého materiálu sa uskutočňovalo v takom čase, kedy obyvatelia obce nebudú zamestnaní prácou na poli. Poslednou požiadavkou obecného zastupiteľstva bolo, aby sa s výstavbou novej školskej budovy začalo najneskôr začiatkom roka 1923.
Výstavba novej školskej budovy štátnej školy sa však stala realitou až v roku 1929, kedy Ministerstvo školstva a národnej osvety udelilo obci Budiš na stavbu školy štátnu podporu vo výške 100 000 korún z rozpočtu na rok 1929. Stavba mala prebiehať podľa predložených stavebných plánov na pozemku nazývanom „Pusto“, ktorý obci daroval statkár Dr. Ivan Rakovský.
Začiatkom roka 1930 sa vyskytol ďalší vážny problém. Finančné prostriedky od štátu sa minuli, druhá splátka neprichádzala a obec ostala staviteľovi Michalovi Ballovi dlžná sumu takmer 51 000 korún. Nakoľko však obec nedisponovala takým vysokým finančným obnosom Michal Ballo sa vyhrážal žalobou, pokiaľ mu dlžná suma nebude vrátená. Starosta a predstavitelia obce preto museli pristúpiť k radikálnemu kroku. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva 20. marca 1930 došlo k rozhodnutiu. Obec si na ďalšie dofinancovanie výstavby školskej budovy požičala z Úverového družstva v Rudne celkovú sumu 30 000 korún, za ktorú ručili členovia obecného zastupiteľstva svojimi majetkami. Aj napriek všetkým týmto prekážkam sa budovu školy podarilo v októbri 1930 dostavať. Novostavba sa skladala z učebne, kabinetu, chodby, 2 izieb, predizby, kuchyne, kúpeľne, komory, pivnice, drevárne, 2 chlievov a 4 záchodov.
( Pohľad na novostavbu Štátnej ľudovej školy v Budiši)
Jednou z najvýznamnejších osobností budišského školstva bol Matej Gašpar. Na správcovskom poste zotrval niekoľko rokov, výučbu viedol aj počas ťažkých vojnových rokov a bol aj prvým povojnovým učiteľom. Výnimkou bolo iba obdobie od 1. januára 1941 do 31. augusta 1942. Vtedy bol Matej Gašpar zbavený postu definitívneho učiteľa z dôvodu policajného vyšetrovania pre podozrenie z rozširovania protištátnych letákov, ktoré začalo na podnet Štátneho policajného úradu vo Zvolene. Počas jeho neprítomnosti bola výučba na škole dočasne zastavená, až do októbra 1941.
V školskom roku 1944/1945 došlo na škole k jej opätovnému zátvoru. Stalo sa tak z dôvodu potreby vhodných priestorov na umiestnenie evakuantov z východného Slovenska. Do Budiša bolo v roku 1944 premiestnených celkovo 39 evakuantov prevažne z obcí notárskeho úradu v Malom Čepčíne. Vyučovanie bolo na škole opätovne obnovené až v apríli roku 1945 s počtom žiakov 28. S takýmto istým počtom započal aj nasledujúci školský rok 3. septembra 1945. Začalo sa však s nemalými ťažkosťami. Najväčším problémom bol zlý stav školskej pokladnice. Za následok to malo jej vylúpenie neznámym zlodejom ešte v septembri 1944.
V roku 1945 došlo k poštátneniu všetkých obecných ľudových škôl na Slovensku. Dovtedajšia Obecná ľudová škola v Budiši bola premenovaná opäť na štátnu. V roku 1948 sa zrušilo ľudové školstvo a bolo nahradené päťročnými národnými školami. So vznikom národnej školy došlo aj k zmene pedagóga. Správca školy Matej Gašpar po 15 rokoch svojho pôsobenia tento post opustil. Na jeho miesto nastúpila nová správkyňa Božena Štrbová.
Pod jej vedením sa zintenzívnila práca v oblasti mimoškolského pôsobenia žiakov a mládeže. Ako prvé, v roku 1952, bolo na miestnej škole založené hnutie „iskričiek“, ktorého členmi sa stali mladší žiaci a „pionierska organizácia“, do ktorej vstupovali starší žiaci. Okrem hnutia iskričiek a pionierov na škole existovali aj dva záujmové krúžky. Prvým bol „Mičurinský krúžok“, ktorý vznikol v roku 1953. Hlavnou náplňou jeho činnosti bolo vštepovať žiakom základy pestovania ovocných stromov a zeleniny. Druhý krúžok bol „prírodovedný“. Jeho činnosť bola podobná ako v prípade Mičurinského krúžku. Členovia krúžku mali k dispozícií malé políčko, kde pestovali stromčeky, hlavne slivky a jablone. Mnohým žiakom učarovalo divadelné umenie, a preto sa aktívne zúčastňovali na nácviku rôznych divadelných predstavení.
V roku 1960 bola predĺžená povinná školská dochádzka na deväť rokov.
Začiatkom 60 – tych rokov sa s veľkou obľubou stretlo nadväzovanie kontaktov so základnými školami v Čechách, Poľsku či ZSSR. Ani žiaci základnej školy z Budiša nechceli zostať pozadu, a preto nadviazali družbu zo Základnou deväťročnou školou 1. až 5. ročník z obce Košatky pri Ostrave. Kontakt bol udržiavaný hlavne písomnou formou.
Okrem školopovinnej mládeže si učiteľka Božena Štrbová našla aj čas na organizovanie rôznych náučných kurzov pre dospelých v obci. Prvým takýmto kurzom bol „Kurz kreslenia strihov a šitia šiat“, založený v roku 1955. U miestnych žien sa stretol s veľkým ohlasom. V 60 – tych rokoch organizovanie tohto kurzu prešlo pod kompetenciu miestnej pobočky Československého zväzu žien, pod vedením jej predsedníčky Emílie Frnovej. V obci pracovala aj tzv. „Družstevná škola práce“. Prednášky sa konali v miestnej požiarnej zbrojnici a viedli sa v duchu rastlinnej a živočíšnej výroby.
V polovici 70 – tych rokov bolo vyučovanie na škole doplnené aj o povinnú dopravnú výchovu. Žiaci boli na nej v rámci vzdelávania oboznámení s dopravnými predpismi, naučili sa rozoznávať dopravné značky.
V školskom roku 1975/76 učiteľka Božena Štrbová ukončila svoje pedagogické pôsobenie v Budiši. Na uvoľnené miesto riaditeľky školy prichádza pani Dianišová, ktorá školu viedla až do jej zrušenia 1. februára 1980. Žiaci a celý majetok školy bol následne premiestnený na Základnú deväťročnú školu v Slovenskom Pravne.
Založenie materskej školy v obci sa dlho odkladalo. Prvé diskusie o zriadení takého zariadenia sa uskutočnili na zasadnutí Rady MNV, pod vedením predsedu Jána Čarvagu, ešte v januári 1954. Podľa predpisu ONV v Turčianskych Tepliciach, sa však takéto typy škôl mohli zakladať iba v tých dedinách, kde bolo najmenej 25 detí vo veku 3 až 6 rokov. V Budiši bolo takýchto detí len 22 a aj napriek tomu rada MNV jednohlasne súhlasila so vznikom materskej školy v obci.
Dôležitou otázkou však bolo aj jej samotné umiestnenie. Po dlhom diskutovaní sa predstavitelia rady uzniesli, že pre tento účel bude najvhodnejšia budova Národnej školy, kde by mala škôlka k dispozícií 3 miestnosti. Ostávala už len posledná prekážka, a to či aj napriek nízkemu počtu žiakov schváli jej vznik ONV v Turčianskych Tepliciach. Predstavitelia obce preto poslali žiadosť na okres a dúfali v jej kladné vybavenie. Ako argument uvádzali zlepšenie pracovnej morálky u žien v obci. Aj napriek týmto snahám sa založenie škôlky stále odďaľovalo.
Až v roku 1966, kedy sa uvoľnili pôvodné priestory obchodnej predajne Jednoty sa opäť vyskytla príležitosť umiestniť materskú školu v týchto priestoroch. Možnosť sa stala skutočnosťou a dňa 6. októbra 1966 bola v obci otvorená materská škola s celodennou starostlivosťou.
Svoju činnosť škôlka začala s počtom 17 detí vo veku 3 až 6 rokov. Za riaditeľku bola zvolená Eva Ličková z Martina, miesto druhej učiteľskej sily dočasne zastupovala Emília Frnová z Budiša. V nasledujúcom roku došlo k výmene na poste druhej učiteľskej sily, na miesto nastúpila nová učiteľka Anna Čarvagová. V tomto roku sa riaditeľka Eva Ličková musela popasovať hneď s prvým vážnym problémom, a tým bol nedostačujúci počet detí zapísaných do škôlky. Bolo ich celkovo 10, čo predstavovalo nevyhovujúci počet pre normálne fungovanie zariadenia a jeho možné následné zrušenie. Riaditeľka preto presviedčala rodičov z okolitých obcí o výhodách materskej školy. Presvedčiť sa jej podarilo niekoľko rodičov z obcí Rudno a Jasenovo, ktorí následne zapísali svoje deti do škôlky v Budiši, čím sa zvýšil ich počet a mohla aj naďalej fungovať. Veľkou výhodou bolo aj to, že deti boli každodenne dovážané aj odvážané z obce pravidelnou autobusovou linkou. Materská škola v Budiši fungovala až do roku 1989.
