Súčasnosť
V súčasnosti obec organizuje rôzne kultúrne podujatia: Deň rodiny,MDŽ,posedenie s jubilantmi,Mikuláš,uvítanie detí do života, obecnú sánkovačku,výlety.
História spolkových organizácií a hnutí
Dobrovoľný hasičský zbor
Prvým najstaršie dochovaným spolkom v obci Budiš bol a do dnešných dní neustále je Dobrovoľný hasičský zbor, ktorého dejiny sa začali písať v roku 1891.
Ako aj iné zbory v okrese, aj ten budišský už od začiatku svojej existencie trpel nedostatkom finančných prostriedkov. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 sa situácia v slovenskom hasičstve ešte viac zhoršila, nakoľko všetci mladí hasiči, museli nastúpiť na vojenskú službu.
Jednou z úloh, ktoré si hasičské zbory vytýčili vo svojich stanovách, bolo založenie tzv. samaritánskej služby v každom obvode. Táto myšlienka začala naberať reálne kontúry v roku 1925, kedy začali pri jednotlivých hasičských zboroch vznikať samaritánske čaty. Tvorilo ich 3 až 5 mužov. Tí predstavovali stráž, na čele ktorej stál náčelník stráže. V každom obvode všetci členovia stráže podliehali svojmu inštruktorovi, čo bol obvodný lekár, ktorého úlohou bolo mužov vycvičiť a naučiť ich základom podávania prvej pomoci.
Hasičský zbor organizoval aj rôzne divadelné predstavenia, tanečné zábavy a plesy. Celkový výnos z týchto podujatí potom automaticky smeroval do pokladnice hasičského spolku.
Obecní hasiči sa angažovali aj v dobročinnej oblasti. Každoročne, poslednú nedeľu pred Vianocami, sa v obci konala zbierková akcia pre pomoc chudobným spoluobčanom. Zbierala sa múka, zemiaky, fazuľa, šošovica a hrach.
V obci bol v roku 1931 založený len zo samotných dobrovoľných členov hasičského zboru hudobný krúžok.
V roku 1935 vznikla v obci požiarna polícia. Zmyslom požiarnej polície bolo dozerať na dodržiavanie všetkých opatrení, ktoré boli potrebné k zamedzeniu vzniku a šírenia požiarov. Súčasťou požiarnej polície v obci bola aj takzvaná nočná stráž, alebo nočná varta.
Rok 1936 bol pre Dobrovoľný hasičský zbor na Budiši významný. Obecné zastupiteľstvo konečne našlo dostatok finančných prostriedkov a mohlo pre zbor zakúpiť úplne novú motorovú hasičskú striekačku
Vypuknutie druhej svetovej vojny malo negatívny dopad na vývoj dobrovoľného hasičstva na celom území vtedajšieho Slovenského štátu. Mnohí členovia hasičských zborov sa v spolupráci so Slovenským červeným krížom aktívne zúčastňovali bojov vo forme samaritánskych oddielov, ktoré sa starali o liečenie a ošetrovanie bojujúcich slovenských vojakov a partizánov.
Veľmi osožná bola aj akcia organizovaná v prvej polovici 50 – tych rokov. Akcia niesla príznačný názov „jarné upratovanie. Jej hlavným cieľom bolo vštepovať ľuďom potrebu čistoty a poriadku .
Veľké oslavy sa v obci konali v roku 1971. Práve tento rok oslavoval miestny dobrovoľný hasičský zbor 80. výročie od svojho založenia. Po príhovoroch sa pristúpilo k vyznamenávaniu zaslúžilých členov miestneho zboru a samozrejme k odhaleniu novej hasičskej zástavy.
Okrem dobrovoľného hasičského zboru sa v obci nachádzal aj jeden cirkevný a dva poľnohospodárske spolky.
Tým cirkevným bol „471. odbor Slovenskej evanjelickej jednoty“ v Budiši. Založený bol dňa 10. decembra 1939. Hlavným účelom spolku bolo udeľovanie podpory členom spoločenstva či už zdravým alebo chorým, pozostalým a nezaopatreným sirotám. Spolok zanikol v roku 1949.
V obci tiež pôsobili aj dva poľnohospodárske spolky. Prvým z nich bola Roľnícka beseda, pobočka Budiš a druhým miestna Jednota slovenského roľníckeho dorastu.
Vznik spolku „Roľnícka beseda“ sa datuje ku dňu 29. február 1920. Predstavitelia spolku uskutočňovali rôzne odborné a poučné prednášky, divadelné predstavenia a poučné vychádzky.
Druhým v obci pôsobiacim poľnohospodárskym spolkom bola „Jednota slovenského roľníckeho dorastu“. Bol založený 21. apríla v roku 1931. Účelom spolku bolo sústrediť dedinskú mládež a vychovávať ich. Z tohto dôvodu usporadúvali rôzne schôdze, kurzy, podporovali ľudové, hospodárske školy, nedeľné školy. Z dôvodu šírenia osvety založili aj spolkovú knižnicu. Spolok zanikol v máji roku 1942.
V obci pôsobil aj „Zväz slovenských žien“. Ustanovujúce zhromaždenie spolku sa konalo v roku 1948. V roku 1948 dochádza k spojeniu spolku slovenských žien „Živena“ v Martine s miestnymi pobočkami Zväzu slovenských žien, pričom došlo aj k premenovaniu spolkov na „Živena – zväz slovenských žien“ .
K druhej zmene názvu dochádza v priebehu roka 1952, kedy bol zväz žien nahradený tzv. „Výborom žien“, ktorý bol pod správou Miestneho národného výboru v Budiši. Počas ďalších rokov sa názov zmenil na „Československý zväz žien“ a „Slovenský zväz žien“.
Predstaviteľky spolku sa snažili organizovať rôzne aktivity v oblasti kultúry, zdravia, politiky a domácich prác. Stáli pri zrode rôznych výchovno – vzdelávacích kurzov pre ženy, ako napríklad tkáčsky kurz, kurz domáceho ošetrenia, varenia, šitia, správnej výživy. V rámci kurzov organizovali aj prednášky a aktívne sa venovali aj výstavám či predaju kníh. V rámci spolku vznikol aj divadelný krúžok, ktorý sa každoročne počas veľkonočných sviatkov predstavil divákom z obce a okolia s novou divadelnou hrou. Členky združenia stáli aj pri organizovaní zábav a večierkov v obci. Taktiež vykonávali činnosť v rámci udržiavania poriadku a čistoty v obci, pri pomocných prácach v JRD.
Osvetová beseda v obci vznikla 23. januára 1953. Činnosť osvetovej besedy sa zameriavala hlavne na organizovanie rôznych kultúrnych a osvetových podujatí v obci. Jednalo sa v prvom rade o uskutočňovanie rôznych poučných prednášok. Zapájanie obyvateľov do kultúrneho života sa uskutočňovalo prostredníctvom nacvičovania divadelných predstavení, ale aj premietaním rôznych filmov v rámci putovného kina, ktoré do obce dochádzalo. Veľmi peknou kultúrnou činnosťou v Budiši sa mohol pochváliť obecný hudobný zbor. Svoju popularitu si získali aj verejné čítania rôznych diel populárno – náučnej literatúry.
Miestna mládež využívala všetky možnosti, ktoré im beseda ponúkala. V miestnosti osvetovej izby v MNV mali k dispozícií stôl na stolný tenis, ktorý s veľkou obľubou využívali.
Aj miestna mládež si hľadala spôsob svojho spoločenského vyžitia. V obci už existovala miestna organizácia „Československého zväzu mládeže“, ktorá bola v roku 1959 doplnená o nový mládežnícky spolok „Sokol“. Nakoľko sa jednalo o telovýchovný spolok, jeho hlavným programom bol šport a udržiavanie telesnej zdatnosti. V Budiši sa u miestnej mládeže veľkej obľube tešili rôzne loptové hry, ale predovšetkým futbal. Členovia spolku si vybudovali vlastné provizórne ihrisko v obecnej časti zvanej „Na rybníku“, kde sa mohli venovať svojim obľúbeným športovým aktivitám.
Veľkou popularitou u mládeže disponoval aj ďalší spolok „Zväzarm“, alebo „Zväz pre spoluprácu s armádou“. Jednalo sa o vojenský spolok a svedčil o tom aj ich spolkový program. Spoločne s predstaviteľmi ďalších spolkov v obci, a to Československého červeného kríža a Československého zväzu požiarnej ochrany, vždy v jarných mesiacoch uskutočňoval školenie civilnej obrany obyvateľstva. V obci sa tieto školenia stretávali s veľkou obľubou, hlavne u mladšej generácie, nakoľko ich súčasťou bývalo aj organizovanie menších cvičení so zbraňou a strieľanie na terč zo vzduchovky.
Okrem čisto militaristických aktivít a školení sa členovia spolku aktívne zapájali aj do rôznych športových činností. Taktiež aktívne pomáhali v poľnohospodárstve.
V roku 1958 bola založená miestna organizácia „Československého červeného kríža“. Hlavnou činnosťou tohto spolku bolo šírenie zdravotníckej osvety medzi ľudom. Postupom času jej činnosť ochabla až nakoniec spolok zanikol.
V roku 1987 bola v obci opätovne obnovená miestna organizácia tohto združenia, aby zabezpečovala opatrovateľskú službu pre chorých a bezvládnych a taktiež starostlivosť o sociálne slabé rodiny. Miestni obyvatelia sa sami dožadovali založenia organizácie tohto typu v obci o čom svedčí aj darovanie krvi troma obyvateľmi obce, a to Jánom Retlichom, Ľubomírom Húsom a Jaroslavom Húsom, ktorí takýmto spôsobom poukazovali na nutnosť vzniku pobočky červeného kríža pre potreby miestneho obyvateľstva v Budiši.
Paralelne so vznikom obchodného domu Jednota začal v obci vykonávať svoju činnosť aj spolok s takým istým názvom „Spotrebné družstvo Jednota“, ktorý disponoval bohatou členskou základňou. Spolok organizoval rôzne podujatia, zájazdy, divadelné predstavenia, prednášky, besedy, kurzy, oslavy, ale v prvom rade kontrolovali činnosť miestnej predajne Jednota.
Veľmi krátku dobu v obci vykonával činnosti „Slovenský zväz protifašistických bojovníkov“. Jeho miestna organizácia bola utvorená vo februári 1970, Spolok združoval všetkých účastníkov odboja v Slovenskom národnom povstaní. Po troch rokoch sa však jeho činnosť v obci zastavila a spolok sa rozpadol.
V Budiši sa našlo aj niekoľko milovníkov prírody, ktorí boli organizovaní v „Poľovníckom združení“. Členovia spoločenstva sa venovali hlavne výstavbe krmelcov a solísk pre lesnú zver, zabezpečovaniu krmiva a odstraňovaniu škodnej zvery. Členovia združenia sa podieľali na zabezpečovaní brigád v obci. Aktívne vystupovali aj v spolupráci s mládežou, a to najmä pri organizovaní rôznych streleckých podujatí v obci, ale aj úprave chodníkov a studničiek.
V obci vykonával činnosť aj tzv. „Zväz pre občianske záležitosti“, ktorý bol založený v roku 1973. Členovia spolku pripravovali rôzne akcie pre miestnych obyvateľov. Jednalo sa napríklad o uvítanie detí do života, oslavy životných jubileí, rozlúčky na občianskych alebo cirkevných pohreboch, pochody vďaky žiakov s položením venca k pomníku padlých, prijatie žien pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, spomienkové akcie pri príležitosti pamiatky zosnulých.
Medzi záujmové spolky, aj keď sa nejednalo o spolok v pravom slova zmysle nakoľko nikdy neboli organizovaní v oficiálne existujúcom obecnom spoločenstve, možno zaradiť aj miestnych včelárov. Včelárstvo v Budiši malo dlhoročnú tradíciu. Prvé zmienky o ich existencií pochádzajú ešte z rokov spred prvej svetovej vojny. Podľa štatistky v obci pôsobili štyria včelári, ktorí spoločne disponovali 51 úľmi.
